Článok do časopisu ARCH

Forma sleduje energiu?

Vítam súčasné požiadavky smerujúce k energeticky úsporným konceptom. Skôr ako prišla doba ropy a plynu, nebolo samozrejmosťou mať teplý domov. Dokonca postele sa museli v zime predohriať zohrievačom do postele a v nižších vrstvách spoločnosti sa zohriali v jednej posteli navzájom. A verte mi, nešlo o romantiku! Vďaka lacnej energii sme náš komfort v minulom storočí výrazne zlepšili avšak jeho dopad na životné prostredie budú môcť lepšie zhodnotiť až naše deti.

Dnes však stojíme pred rovnakou výzvou ako architekti pred nami: ako vytvárať komfortnú, bezpečnú a estetickú architektúru v súlade s dnešnou spoločnosťou a technológiou? Energeticky úsporná budova nie je len o energii. Okrem vyššieho komfortu a zdravšieho bývania vie zásadným spôsobom ovplyvniť trvácnosť budovy (dôslednejšie uplatnenie stavebnej fyziky), geopolitické pomery (nezávislosť od fosílnych palív) a lokálnu zamestnanosť (pridaná hodnota vyššej investície zostáva doma).

Forma nesleduje energiu, ale snahu o lepšiu budúcnosť.

Naše priority pri projektovaní sú preto jasné: Vždy sa snažíme ísť k podstate veci. Naša tvorba sa snaží byť pravdivá, bez zbytočností, inteligentná a vtipná. Je odrazom ľudskej schopnosti a sveta, v ktorom žijeme a budeme žiť. Absolútnu prioritu má kvalitné estetické a funkčné stvárnenie. Energetickú efektivitu a materiálovú zodpovednosť berieme v dnešnej dobe ako samozrejmosť.
Kvalitné riešenie však vzniká vtedy, keď sa všetky vstupy navzájom podporia. To platí dnes rovnako ako i v období keď sa stavali katedrály. V súčasnosti však tie komponenty zahrnujú okrem iného aj výpočtové nástroje tepelných strát, okná v pasívnom štandarde či slnečné obaly, aby sme každému zaručili na svojom pozemku právo na slnko.

Tento integrálny prístup k návrhu architektom navráti kontrolu nad dielom. Kým boli predtým odkázaní na iné profesie aby ich prehrešky zachránili hrubou silou technológie (napríklad presklenné fasády za ktorými je buď príliš teplo alebo chladno), sú architekti dnes schopní vytvárať priestor v ktorom je človek znovu stredobodom pozornosti.

Je v zodpovednosti architekta ako prístupi k projektu. Vieme že najzásadnejšie rozhodnutia o projekte sa robia hneď na začiatku. Je preto dôležité aby architekt dokázal zahrnúť energetickú koncepciu do hodnotného architektonického diela.
Väčšina úsporných opatrení sa oplatia – pokiaľ sa rátajú správne. Bez toho aby som išiel do detailov, môžem vymenovať tie najpodstatnejšie z hľadiska finančnej návratnosti: Tepelná izolácia strechy (U < 0,08 W/(m2K)), tepelná izolácie stien (U < 0,10 W/(m2K)), tepelná izolácie základov (U < 0,15 W/(m2K)), okná v pasívnom štandarde (Uw < 0,80 W/(m2K) pri Ug=0,7), dobre riešené tepelné mosty (Psi < 0,01 W/(mK)), vzduchotesná budova (BDT< 0,6 1/h) a vetranie s rekuperáciou tepla s účinnosťou >75%. K tomu treba ešte zdôrazniť správnu orientáciu budovy pre maximalizovanie solárnych ziskov.

Všetky ďalšie technologické opatrenia ako napr. tepelné čerpadlá, solárne panely a fotovoltika hrajú až sekundárnu rolu a mali by byť riešené až po optimalizácii obálky. Tieto „aktívne" prvky vyžadujú pravidelnú údržbu a majú pomerne krátku životnosť v porovnaní s pasívnymi prvkami ako je napr. tepelná izolácia.

Aj tu platí pravidlo že veci treba robiť poriadne. Nízkoenergetický dom je plytvaním peňazí. Len minimálnymi nákladmi navyše je možne dosiahnuť pasívny štandard, ktorý je skutočne optimálnym ekonomickým riešením. (Malá ale podstatná poznámka: je viac dôvodov prečo dom nedosiahne kritéria pasívneho domu 15kWh/(m2a) mernej potreby tepla na vykurovanie: Môže to byť existujúce tienenie, nešťastná orientácia pozemku, zachovanie pôvodnej fasády a iné faktory. Však aj v tychto prípadoch je možne dosiahnúť 25kWh/(m2a) a čo je podstatné: rovnaký komfort ako v pasívnom dome. Aj pasívny štandard treba uplatniť zdravým rozumom)

Možno ste nízkoenergetickým domom krátkodobo ušetrili, mesačne platby za teplo budú v najbližších 50 rokov až trojnásobkom toho čím mohli byť, dom bude menej kvalitný (možno bude mať aj vážne stavebno fyzikálne nedostatky) a ak ste nezabudovali ani vetraciu jednotku, tak ste sa ukrátili o vlastný komfort.

Názor, že dom je dobrou investíciou je jedným z hlavných omylov ktorý viedol k dnešnej ekonomickej kríze. Je to naopak dlhodobým konzumným predmetom a tak treba k nemu aj pristupiť. Z tohto hľadiska netreba vôbec hľadať v architektúre návratnosť ale úžitkovosť. Okrem toho je veľa ďalších faktorov ktoré ovplyvnia cenu nehnuteľnosti viac ako pasívny štandard: výber svahovitého pozemku, nadmerná veľkosť domu, exkluzívny interiér alebo 2 metrové oplotenie a podobne.

Pri stavbe domu treba postupovať podľa finančných možnosti investora a je na architektovi aby navrhol optimálne riešenie s daným rozpočtom. Ak je cieľom pasívny štandard treba podľa toho nastaviť priority. Cenovo prijateľné je len iné slovo za „chcem to".

Nové požiadavky vyžadujú od architekta viac úsilia ako predtím. Určite sa architekt bez dobrého profesistu neobíde. Kvalitný projekt potrebuje kvalitné spracovanú vzduchotechniku, kúrenie a zdravotechniku. Je množstvo detailov ktoré architekt nemusí poznať aby mohol vytvárať kvalitný návrh. Napriek tomu je však dôležité si uvedomiť, že moderný architekt musí byť schopný spracovať integrálny návrh, v ktorom stanovuje hlavné parametre, ktoré chce dosiahnuť a vie usmerniť ostatných.

Môžem však zo skúsenosti potvrdiť, že navrhovať pasívny dom je možné intuitívne a bez úvodného zložitého počítania - aspoň keď v tom máte už nejaké roky praxe. Čím viac porozumiete procesom, ktoré sa skrývajú za dobre fungujúcim domom, tým intuitívnejšie ho budete vedieť navrhovať.

Architekt bude musieť prekonať sám seba - čas keď bude klásť dôraz len na estetickú stránku je nenávratne preč. Znalosti stavebnej fyziky a techniky pomôžu docieliť lepšie výsledky. Okrem toho je vzrušujúce porozumieť veciam hlbšie. Otvára sa Vám nový doposiaľ nepoznaný svet.

Tak sme aj my presadili pasívny štandard v našej tvorbe. Architektonické štúdio Createrra existuje už od roku 2004 a slávi v novembri desiate výročie - naše prvé domy boli nízkoenergetické, až kým sme v roku 2007 nezačali so stavbou prvého certifikovaného pasívneho domu na Slovensku. V roku 2009 sme urobili zásadne rozhodnutie - odvtedy navrhujeme len pasívne domy. Bolo to dosť odvážne ak pomyslíme na to, že sme vtedy mali za sebou len 3 realizácie... logika však nepustí: kto by si objednal pasívny dom od architekta, ktorý ponúka aj nízkoenergetický dom? Prvá otázka klienta je vždy o cene realizácie a pre architekta je jednoduchšie navrhovať nízkoenergetický dom ako pasívny. Nízkoenergetický dom je preto skoro vždy považované klientom aj architektom za „prijateľnejšie" riešenie.

My sme však vtedy vedeli že pasívny dom je oveľa dôslednejším riešením. Tým že sme už iné neponúkli prišli k nám tí čo hľadali dôveryhodného partnera. Niektorých klientov strácame aj dnes, no väčšina investorov, ktorí za nami prídu vedia prečo. Nestrácame čas ani my ani oni. Dobrá komunikácia je základom každého úspešného projektu a verím že aj vďaka tomu máme za sebou dnes vyšše 70 pasívnych domov a spokojných obyvateľov.

Cesta do budúcnosti je otovrená pre všetkých tých čo chcú. Na Slovensku fungujú dve neziskové organizácie, iEPD a ArTUR, ktoré sa venujú pasívnym domom a udržateľnej architektúre. Inštitút pre pasívne domy organizuje každý rok 2-3 školenia ktoré majú veľmi vysokú kvalitu. Za 10 dni sa dozvie architekt všetko čo ho v škole nenaučili. Tento kurz absolvovalo už veľa architektov úspešne, na Slovensku je už 65 projektantov certifikovaných Passivhaus Institutom v Darmstadte.

Je to však ešte stále žalostne málo, ak si predstavíme že od roku 2020 majú byť všetky stavby riešené v pasívnom štandarde. Bez toho aby sa aj vysoké školy snažili viac a aj vo všetkých ostatných technických odboroch, nebude možne splniť cieľ ktorý si dala smernica z roku 2010. Zdá sa že Slovensko trochu zaspalo... škoda, času bolo dosť! 

Bjørn Kierulf